Trnavský región je veľmi zaujímavou súčaťou nášho Slovenska. Priblížme si teda náš kraj z viacerých pohľadov, ktoré sú neoddeliteľnou súčaťou krajiny, v ktorej žijeme.

Za rozprávkovou históriou

Územie TTSK patrí k najstaršie osídleným častiam Slovenska. Najznámejším dôkazom starého osídlenia je Moravianska Venuša, soška ženy vytvorená v staršej dobe kamennej. Je stará približne 22 800 rokov. Praveký lovec ju zhotovil zrejme kamennými rydlami z poškodeného mamutieho kla. Soška dostala meno podľa miesta nálezu, známej archeologickej lokality Moravany nad Váhom. Kópie Moravianskej Venuše sú vystavené na Bratislavskom hrade a v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Medzi najkrajšie zámky v našom kraji patrí Smolenický zámok. Patrí Slovenskej akadémii vied a verejnosti je otvorený len počas dvoch letných prázdninových mesiacov. Smolenický zámok postavili v 15. storočí ako strážny hrad pri obchodnej Českej ceste. Počas Napoleonských vojen vyhorel a na ruinách sa v roku 1843 začal stavať zámok. Hlavnú budovu postavili až v roku 1911. Okolie zámku je nádherným miestom na pikniky a milovníci vína by nemali obísť hradnú vinotéku. Neďaleko Smoleníc je na vŕšku Molpír staroveké halštatské hradisko, praveké sídlo, trácko-keltské hradisko, keltské sídlisko a veľkomoravská osada. Zvyšky tohto hradiska sú národnou kultúrnou pamiatkou. Medzi Senicou a Myjavou sa nad obcou Podbranč týči mohutná zrúcanina hradu Branč. Na hrade sa vystriedalo 40 majiteľov, slúžil aj ako väzenie pre protestantských kňazov odsúdených na galeje. Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je dominanta mesta Holíč – zámok v tvare písmena U. Jeho najvýznamnejším panovníkom bol František Štefan Lotrinský. Bol reprezentačným sídlom rodiny Habsburgovcov. Zaujímavosťou je aj budova manufaktúry, kde sa v 18. storočí vyrábala habánska fajansa, teraz sa tu nachádza  mestské múzeum. V meste Holíč sa už niekoľko rokov koná podujatie Tradície bez hraníc. Na Holíčskom zámku môžu diváci v rámci Rytierskych hier vidieť súboje zbrojnošov, ukážky stredovekej hudby a prezentáciu starých remesiel. Súčasťou podujatia je aj tradičný Sviatok cibule. Pri návšteve Holíča sa oplatí pozrieť aj tzv. holíčske megality, ktoré sú rozložené v tvare slnečných hodín na nádvorí bývalej manufaktúry. Ide o pieskovcové bloky, ktoré vraj boli stavebným materiálom v období Veľkomoravskej ríše. Klasicistický kaštiel v obci Dolná Krupá v sebe uchováva spomienky na Ludwiga van Beethovena. Kaštieľ bol letným sídlom rodiny Brunsvickovcov, ktorých častým hosťom býval práve Beethoven. Hovorí sa, že práve tu vzplanula jeho láska k žiačke Guiliette Guicciardi, príbuznej Brunsvickovcov, pre ktorú údajne zložil sonátu Mesačný svit. V malom domčeku pri kaštieli, zvanom Beethovenov pavilón, je expozícia Slovenského národného múzea venovaná jeho pôsobeniu na Slovensku.

Sakrálne stavby

Neďaleko Skalice ,v obci Kopčany stojí Kostol sv. Margity Antiochijskej. Je to jediná dodnes stojaca zachovaná architektonická pamiatka pochádzajúca z čias Veľkej Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Kostol pochádza z 9. storočia, prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Vznikol ako súčasť veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach. V roku 1995 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva.

K najznámejším slovenským pútnickým miestam patrí rozhodne Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Púte majú celonárodný charakter, konajú sa dvakrát ročne, na Slávnosť zoslania Ducha svätého a 15.9. , kedy sa oslavuje Sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Bazilika bola vysvätená v roku 1764 za účasti Márie Terézie a ako pútnik sem v roku 1995 prišiel aj pápež Ján Pavol II. Raritou je i miestny organ, s takmer 100 registrami a 5500 píšťalami je najväčší na Slovensku.

Milovníci krás sakrálnych stavieb by určite pri návšteve Trnavského samosprávneho kraja nemali vynechať mesto Trnava. Trnave sa hovorí Malý Rím, pretože sa tu nachádza až trinásť kostolov. Medzi týmito stáročnými svätostánkami má najvýznamnejšie postavenie Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý je prvou ranobarokovou stavbou na Slovensku. Pre turistov je zaujímavé aj stredoveké tehlové mestské opevnenie. Hradby kvôli zachovalosti považujú odborníci za unikátne.

Zaujímavým je aj Kostol sv. Michala vo Vrbovom. Pri kostole sa nachádza aj šikmá veža, ktorá sa odkláňa od zvislej osi až jeden meter.

Turistika

Záhorie ponúka veľa možností pre kempovanie a rekreačný šport. Vyhľadávanými sú najmä Kunovská priehrada, spomínaná Gazárka pri Šaštíne-Strážach a Tomky pri obci Borský Svätý Jur. Na Záhorí je najväčšou a najviac navštevovanou lokalitou rekreačno-turistická oblasť Zlatnícka dolina. Od Skalice je vzdialená len päť kilometrov. Nachádzajú sa tu verejné rekreačné zariadenia, tenisové kurty, volejbalové a futbalové ihriská a veľké prírodné kúpalisko. Okrem toho sa tu môžu návštevníci vydať niekoľkými značenými turistickými pešími a cyklotrasami. Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc. Záhadnú dieru miestni občania poznali už v 19. storočí, no do jaskyne sa podarilo preniknúť až v roku 1932. Typickou sintrovou výzdobou pre túto jaskyňu sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Jaskyňa Driny je jedinou národnou prírodnou pamiatkou v Trnavskom regióne. Pahorok Kostolec v obci Ducové neďaleko Piešťan patrí z archeologického a historického hľadiska medzi významné slovanské lokality. Je chránená štatútom ako Národná kultúrna pamiatka. Ďalšie osídlenie z polohy Kostolec je zistené z neskorého obdobia mladšej doby kamennej-eneolitu. Patrí do najstaršej fázy kultúry s kanelovanou keramikou bošáckej skupiny /2600 r.pred n.l./. Nálezy z polohy Cintorín – Veľký diel patria do obdobia lengyelskej kultúry /4000 – 3000 rokov pred n.l./.Do obdobia mladšej doby kamennej je rámcove datovaná aj kamenná sekerka, ktorá sa v minulosti našla v intraviláne obce. V mladšej dobe bronzovej /1300 – 1100 rokov predn.l./, ľud velatickej kultúry vybudoval na terase Kostolca významné hradisko. Fortifikačný systém hradiska  – mohutný val a priekopa sa na lokalite zachovali dodnes. Okrem sídliska sa na Kostolci zistili aj kostrové hroby príslušníkov velatickej kultúry. Žiarové hroby z toho istého obdobia sa v minulosti našli v hornej časti obce Ducové a v polohách Veľký diel a Panský járok. Prechodne bol Kostolec osídlený aj v dobe rímskej /2 – 3 stor.n.l./,pričom z areálu pochádzajú drobné nálezy.   Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovanské osídlenie  z 9. – 10. stor. Vybudované opevnenie-palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové domy a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla  príslušníkov dvorskej aristokracie. Moderná náznaková rekonštrukcia dáva dobrý prehľad o ich umiestnení v teréne. Zánik dvorca možno spájať s ambíciami Arpádovcov pri rozširovaní obsadeného územia koncom 10.stor. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do  pol.19. stor. ako cintorín. Na stredovekom cintoríne  sa počas archeologického výskumu realizovaného v rokoch 1968-1972 a 1975 odkrylo  1545 hrobov s inventárom súdobej materiálnej kultúry. V polovici 15.stor. pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Osídlenie z 15.stor. sa zistilo aj v polohe Bašta.

Termálne kúpaliská a akvaparky

Trnavský samosprávny kraj je pre návštevníkov zaujímavý najmä veľkým množstvom kúpalísk, akvaparkov či priehrad. Medzi najatraktívnejšie oblasti patrí Žitný ostrov, najväčší riečny ostrov v strednej Európe. Obľúbené sú najmä termálne kúpaliská v Dunajskej Strede, Veľkom Mederi, Horných Salibách, Galante, Topoľníkoch, Gabčíkove či napríklad Vincov les pri Sládkovičove. Areál kúpaliska vo Veľkom Mederi je obkolesený 100 ha lesoparkom. Vo všetkých 9 bazénoch je termálna voda s teplotou 26 – 38˚C, ktorá ma blahodárne účinky na pohybové ústrojenstvo, chrbticu, svalstvo a má regeneračné účinky na ľudský organizmus.  Krytý komplex ďalej ponúka návštevníkom perličkový kúpeľ, masáže, biosolárium, saunový svet a magnetoterapiu. Thermal centrum Galandia nadväzuje na existujúce plochy športu a rekreácie mesta Galanta, areál futbalového oddielu, čím vytvára možnosti komplexnejšieho využitia v rámci pobytu.  Centrom termálneho komplexu s celoročnou prevádzkou je hlavný objekt, v ktorom z pohľadu návštevníkov hrá rozhodujúcu úlohu bazénová hala so štyrmi nerezovými vnútornými bazénmi. Vonku sa nachádza relaxačný bazén, detský bazén a plavecký bazén. Samozrejmosťou sú aj atrakcie typické pre vodný svet: tobogány, vodné atrakcie, relaxačné a stravovacie služby, detské ihrisko a plážový volejbal. Mimoriadne obľúbeným je aj kúpalisko Vincov les. Kúpalisko obklopuje pekné prostredie, nachádza sa tu vrt, z ktorého vyviera 62°C horúca voda. Pripisujú sa jej liečivé účinky, preto sa zariadenie navštevuje aj za účelom uzdravenia. Areál ponúka rekreačno-športové možnosti v piatich bazénoch. Neďaleko kúpaliska sa nachádza aj jazero vhodné na rybolov. Rekreačné stredisko Gazárka v Šaštíne-Strážach sa síce nemôže pochváliť termálnou vodou ako kúpaliská na juhu, jazerá však majú fantastické pieskové pláže, ktoré priam predurčujú toto obľúbené miesto k relaxu.

Vodáctvo a rybolov

V našom regióne si prídu na svoje i vyznávači vodáctva. Ideálnym riekou je pokojný Malý Dunaj. Pri plavbe na tejto vode môžu návštevníci vnímať prekrásnu prírodu lužných lesov. Pri prestávkach na oddych sa dajú obdivovať historické vodné mlyny, napríklad v Tomášikove, Jahodnej, Jelke a Dunajskom Klátove. V poslednom sa obilie mlelo ešte v 40. rokoch 20. storočia. Dnes slúži ako expozícia vodného mlynárstva Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede. Historický potenciál pamiatkovej zóny slobodného kráľovského mesta Skalica dopĺňa smerom na západ atraktívna prírodná oblasť rieky Moravy spolu s jej lužnými lesmi a mŕtvymi ramenami.  Prístav Skalica-Baťov kanál ako jediný v rámci unikátnej vnútrozemskej vodnej cesty na území SR umožňuje nástup a výstup na slovenskom brehu a ponúka plavbu kanálom v dĺžke 55 km. Ponúka zázemie pre rekreačnú plavbu – parkovacie plochy, prístavné móla, lávku, občerstvenie, požičovňu športových potrieb. Vnútrozemská vodná cesta Baťov kanál vznikla v 30. rokoch 20. storočia ako projekt využívaný na zavlažovanie územia. S jeho plavebným využitím nebolo rátané. Firma Baťa vlastnila lignitovú baňu v Ratiškoviciach a presadila svoj návrh, aby sa úsek z Sudoměříc do Otrokovic stal súčasťou plavebnej cesty, ktorú využívali na prepravu paliva. Na tieto účely sa využíval až do roku 1960. Táto unikátna vodná cesta dostala oficiálne meno Baťov kanál 1. mája 2002 za účasti Tomáša Baťu ml. a obnovil sa tak ľudový názov „Baťák“. Plavebná trasa Baťovho kanála začína v Čechách prístavom v Otrokoviciach a končí na slovenskom území v prístave v Skalici. Za návštevu stojí aj oddychová lokalita s názvom Perúnska lúka. Vedie k nej žltá turistická značka. Tu je inštalovaný náučný chodník, prístavisko a odpočívadlá pre návštevníkov.

Rieka Váh a jazero Sĺňava pri Piešťanoch sú ideálne pre vodné športy, kanoistiku, jachting či člnkovanie. Na nádrži Sĺňava sa nachádza vodno-lyžiarsky vlek, lodenica a v blízkosti je kemping. Súčasťou nádrže je umelo vytvorený vtáčií ostrov, ktorý je chránenou prírodnou rezerváciou zapísanou v zozname UNESCO. Vyskytujú sa tu a hniezdia vzácne druhy vtákov.

Fanúšikovia rybárstva si na svoje prídu na početných priehradách v našom regióne –Králová pri Seredi, na štrkoviskách pri Váhu, Kunovská priehrada, Buková, Suchá nad Parnou, VN Boleráz……

Kúpeľníctvo

Najväčším kúpeľným  mestom na Slovensku sú Piešťany. Majú viac ako dvestoročnú kúpeľnú  tradíciu liečby najmä ochorení  pohybového ústrojenstva  a sú vyhľadávané početnou medzinárodnou klientelou.  Desať unikátnych prírodných prameňov minerálnej vody teplej 67 – 69˚ C vyviera z tektonických zlomov z hĺbky 2000 m.  Popri kúpeľoch v termálnej vode  sa na liečbu používa aj sírne bahno, unikátne v európskom i svetovom  meradle. Kúpele Smrdáky ležia v Záhorskej nížine, na úpätí Bielych Karpát. Meno dostali podľa zápachu, ktorý sa šíri z dvoch prameňov sírnej slanej jódovej vody s teplotou  okolo 12˚ C. Majú vysoký obsah minerálnych solí a najvyšší obsah sírovodíka medzi európskymi liečivými vodami. Okrem vôd majú aj ložiská jemného sírneho bahna. Úspešne sa tam lieči najmä psoriáza.

Kulinárske špeciality

Typickou záhoráckou špecialitou je skalický trdelník. Je to orechový koláč ovinutý a upečený na drevenom kónickom valci nazývanom trdlo. Koláč má vyše dvestoročnú tradíciu, recept pochádza od sedmohradského kuchára maďarského generála Józsefa Godányiho, ktorý sa usadil v Skalici. V roku 2007 získal skalický trdelník ochranné zemepisné označenie ako prvý slovenský výrobok, riadne registrovaný Európskou komisiou. Pre Záhorie sú typické aj vynikajúce vína, napríklad Modrá Frankovka a Skalický Rubín zložený z troch druhov vín, Frankovky, Svätovavrineckého a Portugalského modrého. Viniču sa darí aj v oblasti Hlohovca, táto lokalita je známa aj ako Hlohovecký vinohradnícky rajón. Najkvalitnejšími odrodami, ktorými sa tento kúsok zeme pýši, sú Rizling rýnsky, Tramín červený, Rulandské biele alebo Rulandské modré. Za najvýznamnejšie vinárske oblasti Slovenska patrí určite Malokarpatská vinohradnícka oblasť. Jej súčasťou je tzv. Orešiansky región, ktorý zahŕňa obce trnavského okresu. Zo známych odrôd dominuje tejto oblasti jednoznačne Portugalské modré. Z bielych odrôd sa tu darí Veltlínskemu zelenému, Silvánu, Rizlingom a Mülleru. Pri splavovaní Malého Dunaja alebo návšteve Žitného Ostrova sa oplatí vyskúšať ponuku štýlových reštaurácií priamo pri ramenách rieky, tzv. čárd so špecialitami slovenskej a maďarskej kuchyne. Ponúkajú ryby, guľáše, perkelty či haláslé.