SMER chápe demokraciu ako účasť všetkých na správe vecí verejných. Demokracia nie sú ale iba práva a voľnosť, ale aj povinnosti a zodpovednosť. SMER v období hlbokej spoločenskej, právnej a mravnej krízy Slovenska zdôrazňuje najmä chápanie demokracie ako jasných pravidiel správania sa a poriadku.
SMER podporuje návrat k autentickej demokracii. K demokracii, kde nebudeme pociťovať absenciu občana na verejnom živote. SMER eviduje, že väčšina občanov už neverí, že svoje práva si najlepšie zabezpečí prácou pre spoločné dobro alebo blaho.
SMER nemôže rešpektovať súčasný stav a kvalitu slovenskej parlamentnej demokracie. Poslanci postupujú len na základe straníckych rozhodnutí, bez skutočnej previazanosti na reálny život a bez racionálnych argumentov a poznatkov. SMER odmieta zamieňanie autentickej demokracie za prítomnú stranovládu.
SMER je za normálne vzťahy medzi vládnou väčšinou a opozíciou. Opozíciu považuje za nepostrádateľnú súčasť demokratického parlamentného systému a očakáva od väčšiny, že jej bude vytvárať podmienky na efektívne plnenie jej poslania – nastavovať vládnutiu zrkadlo.
Pre SMER je neprijateľná nedôvera verejnosti k politickým stranám a k parlamentu. SMER má ambíciu túto nedôveru odstraňovať.
SMER pozorne vníma nedostatky volebného systému. Pomerný volebný systém v praxi znamená, že voliči volia politickú stranu a nie konkrétne osobnosti. Neexistuje priamy vzťah poslanca k voličom a prakticky sa nevytvorili mechanizmy, ktoré by nútili člena parlamentu k osobnej aktivite. Každý poslanec je zodpovedný všetkým voličom na Slovensku. Čiže nikomu. Obraz slovenského parlamentu je vo verejnosti natoľko zlý, že si to vyžaduje vážne zmeny v spôsobe výberu, nominácie a samotnej voľbe poslancov.
SMER oceňuje obrovský pokrok, ktorý dosiahla slovenská samospráva. V samospráve a v jej ďalšom posilňovaní vidí základ rozvoja miest a obcí, ako aj jednotlivých regiónov. SMER vníma schopnosť samosprávy plniť vo väčšej miere úlohy štátnej správy. Toto je ale možné len vtedy, ak štát pri presune kompetencií na samosprávu zabezpečí aj primerané finančné a iné krytie takýchto presunov.
SMER nepodceňuje ani význam podpory tretieho sektora, ktorého stav je odrazom kvality a situácie v občianskej spoločnosti. SMER si uvedomuje, že tretí sektor potrebuje ucelený legislatívny rámec upravujúci pôsobenie jednotlivých právnych foriem a príslušné úpravy daňových zákonov, ktoré by mali vo väčšej miere podporovať financovanie tohto sektora nielen zo strany štátu, ale predovšetkým zo strany podnikateľov.
Za dôležitú považuje SMER aj transparentnosť pri získavaní financií od štátu a rovnosť jednotlivých organizácií pri podávaní žiadostí o poskytnutie podpôr zo strany štátu.